MVDr. Ľudovít Roško 90 ročný.
Meno Roško nie je pre včelárov neznámy pojem. Zvlášť pre starších, u ktorých sa toto meno spája vždy so zdravotným stavom včelstiev – nozémou, morom včelieho plodu a klieštikom. Mladší ešte sa môžu stretnúť s týmto menom na niektorých starších knihách venovaných zdravotnému stavu včelstiev.
Ľudovít Roško sa narodil 30.4.1924 v dedinke zvanej Svinica v okr. Košice – okolie. Po ukončení gymnázia ide študovať na Vysokú školu veterinárnu do Brna a v r. 1950 ju úspešne ukončí a nastúpi pracovať na vtedajšie Povereníctvo poľnohospodárstva, do odboru pre umelú insemináciu HZ v Bratislave. Po ukončení vojenskej základnej služby v r. 1953 nastúpil pracovať ako veterinárny lekár na Štátnom veterinárnom ústave Košice, kde pracuje až do odchodu do dôchodku r. 1989. R. 1955 prešla diagnostika z Výskumného ústavu včelárskeho v Liptovskom Hrádku na Štátne veterinárne ústavy. Začal sa MVDr. Roško zaujímať už o včely vážne. Na ŠVÚ bolo treba zaistiť diagnostiku chorôb včiel. Aby bola úloha splnená, musel Dr. Roško absolvovať školenia a stážové pobyty na rôznych pracoviskách (Výskumný ústav včelársky v Dole, VÚV v Liptovskom Hrádku, VŠV v Brne a v Košiciach). Od r. 1954 začal aj prakticky včeláriť, aby sa úplne zahĺbil do problematiky včiel. Na ústave pracoval ako vedúci oddelenia a po dve obdobia ako riaditeľ ústavu (1962 – 1970). Vykonával aj funkciu tajomníka parazitologickej komisie ŠVS a funkciu inšpektora veterinárnej správy pre choroby včiel.
Po doporučení Dr. Novackého vstúpil do včelárskej organizácie v Košiciach r. 1954. V organizácii ho zvolili za zdravotného referenta najprv v ZO, potom na kraji a potom do zdravotnej komisii Československého zväzu včelárov a neskôr SZV. V r. 1958 bol zvolený do Okresného výboru ako predseda. Po reorganizácii nastúpil ako predseda ZO SZV Košice. Tajomníkmi mu boli postupne p. Durňák a p. Staško. R. 1962 bol Dr. Roško zvolený do pléna ÚV, r. 1978 do predsedníctva, ako aj za predsedu zdravotnej komisie.
MVDr. Roško je autorom a spoluautorom viacerých diel, z ktorých medzi včelármi je najznámejšia snáď publikácia „Choroby včiel a ich prevencia“ Roško, Halaša, 1988.
R. 1987 Predsedníctvo SNR udelilo Národnú cenu za komplexné zvládnutie tlmenia varroatózy kolektívu pracovníkov, medzi ktorými nechýbal ani MVDr. Ľudovít Roško ako vedúci referenčného pracoviska pre choroby včiel ÚŠVU Košice.
MVDr. Ľudovít Roško sa stal členom ZO SZV Košice roku 1954. Hneď bol zvolený za zdravotného referenta. Funkciu zdravotného referenta vykonával až do času kým sa nestal predsedom košickej včelárskej organizácie. Funkciu prebral po prof. MUDr. Eugenovi Malom, DRSc. Presný dátum, kedy sa stalo nevieme. Ale predsedom ZO SZV Košice bol až do marca 1991, kedy sa zrieka funkcie predsedu. Predsedom ZO sa stáva Pavol Gaľaš. Dr. Roško preberá funkciu podpredsedu ZO Košice (na naliehanie včelárov, ináč nechce robiť už žiadneho funkcionára)asi až do r. 1996. Od r. 1996 prechádza z výboru do revíznej komisie (RK) ZO SZV Košice ako jej predseda. Predsedom RK je do marca 1999. Od tohto dátumu necháva predsedníctvo RK ale naďalej ostáva jej členom. Až do apríla 2000. Potom sa opätovne stáva predsedom RK v Košiciach po abdikácii Ing. Štepáneka, až do r. 2002. Opätovne opúšťa funkciu predsedu RK a ostáva jej členom až do r. 2008. Čiže funkcionárčenie sa mu podarí zavesiť definitívne na klinec ako 84 ročnému. Skôr sa mu to nepodarilo. On však svoju ZO SZV neopúšťa a je až do dnešných dní jej členom, už bez včelstiev.
Dr. Roškovi boli počas života odovzdávané rôzne vyznamenania, spomenieme zo včelárskych: Diplom udelený r. 1956, Čestné uznanie r. 1960, Bronzovú medailu 1968, Strieborná medaila 1972, Zlatá medaila 1984, Čestný člen zväzu 1999, Za záslužnú prácu v prospech SZV 2009.
To, že Dr. Roškovi leží včelárska organizácia na srdci aj dneska, svedčia jeho aktivity v ZO. Zúčastňuje sa ako disciplinovaný žiak skoro všetkých akcií, ktoré ZO organizuje. Nechýba na prednáškach, výstavách, členských schôdzach, včelárskych nedeliach.
Je to len veľmi stručný výťah zo života Dr. Roška, vynechali sme jeho nespočetné prednášky, semináre, stáže v zahraničí, stretnutia s včelármi zo celého Slovenska, pokusy, ktoré robil na včelniciach u včelárov a pod. Dr. Roško bol často vysielaný na služobné cesty na Slovensku aj do zahraničia. Keď bolo treba zastúpiť veterinárnu oblasť, tak jeho pracovisko nemalo na výber a poslalo Dr. Roška. Zväz či už ZO alebo Ústredný výbor, keď potrebovali zastúpiť včelárov, tiež nemali veľmi na výber, lebo na každom stretnutí so včelármi a výskumnými pracoviskami rezonovali choroby a hlavne klieštik. Tak opätovne musel nastúpiť Dr. Roško, nechať manželku doma a vycestovať. Jeho verná manželka srandovne pripomína: „my sme sa nikdy nehádali, lebo nikdy nebol doma. Odkedy išiel na dôchodok tak sa aj hádame, lebo sme stále spolu“.
Včelári Košíc a okolia blahoželajú MVDr. Ľ. Roškovi, že sa dožil tak krásneho veku a prajú mu do ďalšieho života dosť síl, aby sme ho ešte dlho stretávali na včelárskych podujatiach.
Napísal tajomník ZO SZV Košice, Ing. Jaroslav Gasper