AKÉ SÚ NAJČASTEJŠIE CHYBY VČELÁROV V SKOREJ JARI
Niektoré chyby, ktoré objavíme na jar, sú chybami predošlého obdobia, čiže minulého roka. Keď včelár nezakŕmil na jeseň, dôsledkom je, že mu teraz včely hladujú. Ak nepreliečil minulý rok, môžu mu nielen v septembri, ale ešte aj na jar vypadávať včelstvá na včelnici. Chyby z minulého roku tak zistí cez skorú jar. Aké sú časté chyby včelárov pri skorej jarnej práci?
NEODPRATÁVAŤ SNEH Z LETÁČOV
Jednou z najčastejších opakovaných chybných praktík, ktorá je až na jednu výnimku zbytočná, je odstraňovanie snehu priamo z letáčov. Včely sa ešte nikdy nezadusili, pretože by boli pod snehom. Je to preukázané, včely aj v úľoch zapadnutých snehom pokojne prezimujú. Naopak, jeho odstraňovanie z letáčov je kontraproduktívne a včely zaťažuje. Včelár ním včely nielen vyrušuje, ale im aj nabúrava klímu, ktorú si v úli, respektíve chumáči vytvorili. Včely sa v prípade letáča zakrytého snehom prispôsobia a vytvoria si klimatické podmienky v úli im vyhovujúce. Ak im včelár sneh odhrabe, núti ich do zbytočnej práce a oni musia znova zakročiť a prestavovať si úľovú klímu na zmenené prostredie.
Neodstraňovať sneh platí bez ohľadu na to, či má niekto drevené nadstavky alebo používa plastové úle, pretože každý úľ má nejaké vetranie. Buď má úľ vytvorené vetranie hore alebo na spodnej časti, čiže nezávisí to od materiálu. Nemáme plechové úle, kde by bol plech a nebolo by v nich vetranie. Okrem toho, všetci vieme, že vrchnák má byť vzdušný, to znamená, má cezeň unikať vzduch. Takže aj polystyrénové úle sú riešené tak, aby sa vlhkosť nezrážala v úli. Ak sa predsa len v nejakom úli zráža, je to chyba úľa, nie prírody ani snehu.
Jedinou výnimkou, kedy je potrebné sneh z úľa odstraňovať, je keď sa už topí a zo striešky padá na letáč, vtedy ho dávame dolu, aby nám nezamočil včely.
PRVÝ PRELET VČIEL A PREHLIADKA
Niektorí včelári sa hrnú robiť prehliadku včelstiev hneď pri zaznamenaní prvého hromadného preletu. Pri prvom prelete ešte nechoďme do úľov, nenáhlime sa. Je to chyba, pretože, či majú včely zásoby vieme povedať podľa podložky a dĺžky meliva, nemusíme vstupovať do úľa a kvôli tomu ho otvárať. Ak by sme videli podľa podložky, že zásoby nemajú, vtedy im ich samozrejme doplníme.
Úľ otvárame len vtedy, ak vidíme, že včely nevyletujú vôbec. Aj to stačí len odhrnúť prikrývky a pozrieť, či pekne sedia a zakryť ich. Podobne, ak vidíme, že lieta len veľmi málo včiel. Môže to byť znakom nozémy alebo nejakého hlodavca v úli, ale aj to sa dá zistiť na podložke. Riadiť sa treba pravidlom, ak je problém otvoriť a čo najrýchlejšie skontrolovať. Ak problém nie je, do včiel nevstupujeme.
Prvú jarnú prehliadku robíme, až keď je v tieni 15 °C, minimálne 10 °C. Môže sa totiž stať, že sú včely na plnom slnku a už majú vyššie teploty, to znamená, že už lietajú niekoľko dní, či týždňov v teple.
Rozhodne nerozoberáme celý úľ, to je častá chyba najmä u začínajúcich včelárov. Moja prehliadka pozostáva z kontroly rámiku z chumáča. Kde je chumáč umiestnený si viem pozrieť na podložke. Vyberiem z chumáča rámik a skontrolujem či má veniec zásob a či má plod. Akonáhle má plod, ďalej nepokračujem a úľ zatváram. Ak má na rámiku s plodom dostatočný veniec zásob, smerom od prostriedku chumáča na strany je zásob viac a tiež keď nie sú na podložke na konci. To mi hovorí, že zásob majú dosť a ďalšie narušovanie včelstva je kontraproduktívne. Netreba zbytočne nechať včelám unikať teplo, či rušiť im propolisovanie. Čiže pri prvej jarnej prehliadke vôbec nerozoberáme celý úľ, skontrolujeme len, či je v úli plod a nesnažíme sa nájsť matku ani neprehadzujeme rámiky. Keď vidíme otvorený aj zatvorený plod, nie je čo riešiť.
HYGIENA NA JARNEJ VČELNICI
Čo ak máme pocit, že včely majú hnačku? Ak kalia včely nitkovité výkaly, ktoré nezapáchajú aj vo väčšom množstve, netreba otvárať úľ. Včely mali plné výkalové vačky a potrebovali sa preletieť. Keď však kalia zapáchajúce fľaky, či bodky, ide o nozému. Vtedy je úľ potrebné otvoriť a pozrieť sa, či nie je úplne oslabené včelstvo, ktoré treba zlikvidovať alebo urobiť iné opatrenie.
Čo ak zistíme uhynuté včelstvo? Nespravme chybu, že úľ necháme otvorený. Vždy letáč zatvoríme, aby tam nešli cudzie včely a vyberieme podložku, ak je zasunutá, len aby sa úľ vetral. Nenechávame ho otvorený, aby si po potenciálne zdravotne problémové zásoby, či choroby neprišli iné včely. V príhodnej chvíli úľ odnesieme bokom a vyčistíme ho.
ODVIEČKOVANIE ZÁSOBNÝCH RÁMIKOV JE CHYBA
Ak zistíme, že je málo zásob, čo je mimochodom chyba včelára z minulého roka, najideálnejšie je dať včelám zásobný plást. Vložíme ho hneď ku chumáču, prípadne ak je med na poslednom rámiku, len ho posunieme ku chumáču.
Odviečkovanie zásobných rámikov je obrovská chyba, ktorú žiaľ neraz nájdeme aj v literatúre. Keď včelám odviečkujete celý plást v plodisku, nedokážu ho spracovať. Keď zásobný plást vložíte, nie je s ním potrebné robiť nič. Včely si ho otvoria tak, ako to vyhovuje im. Ak im ho odviečkujeme, musia ho bezodkladne pozbierať, niekde uložiť a ešte aj zaviečkovať. Vo februári, či marci býva pritom často v noci zima, ale cez deň môže byť teplo a med môže začať tiecť po úli aj kvasiť. Odviečkovaním mimoriadne zaťažujeme včely niečím, na čo by sa aktuálne nezameriavali.
Ak máme pocit, že ich treba urgentne zakŕmiť, maximálne ho môžeme raz škrabnúť vidličkou, tak, aby zostala miniatúrna čiarka. Nesnažme sa včelám riadiť priority, nechajte ich rozhodnúť sa, aká práca je v danej chvíli pre ne najpodstatnejšia.
Prečo sa potom objavuje odviečkovanie zásobných plástov v literatúre? Ťažko súdiť, možno bolo vtedy iné, predvídateľnejšie počasie, neboli náhle ochladenia, ale zima odchádzala plynule. Ale faktom je, že neraz sme svedkami pri písaní nových kníh a článkov, že sa kopírujú celé časti textov. Jeden to napíše a ďalší to už len kopírujú bez praktického overenia.
NEPODNECUJME PRÍLIŠ SKORO A PRÍLIŠ VEĽA
Neodporúčam nijaké podnecovanie v skorom predjarnom období, pokiaľ nie je dlhodobo teplo. Apríl je už v poriadku, ale podnecovať koncom februára sirupom alebo invertom je nesprávna prax. Jednak to včely zaťažuje a taktiež krmivo nemusia odoberať, pretože je ešte zima. Keď už je to nevyhnutné, dajme im radšej cesto, aj to nie veľa a nezabudnime, že k nemu potrebujú včely vodu. Ak je prelet včiel už dlhodobý počas viac dní po sebe, odporúčam dať včelám vodu.
Vodu si však včely vedia nájsť vo vnútri úľa z kondenzovanej vody alebo zo zásob. Najlepšie je však, ak majú svoj vlastný med a zakŕmili ste ich dostatočne minulý rok. Ak očakávame mrazy, voda aj tak zamrzne, čiže dávame len malé množstvo. Ak nemajú včely vodu v okolí, treba dať napájačku. Odporúčam ak aj je voda v okolí, je lepšie napájačku dať. Naučíme včely totiž na kvalitnú vodu, nad ktorou máme kontrolu. Zároveň, keď sa na napájačku naučia, nebudú míňať energiu na hľadanie zdrojov vody v neskoršom, suchšom období.
ZACHRAŇOVAŤ, ČI NEZACHRAŇOVAŤ?
Keď máme odloženec v 5-rámikovom úli a je tam obsadnutých 5-rámikov, ide o silné včelstvo. Z pohľadu kvality včelstva však musíme vždy vnímať to, čo sme zazimovali. Ak máme v 10-rámikovom úli obsadnutých menej ako päť rámikov, už ide o slabé včelstvo.
Keď však tieto štyri rámiky preložíme do plemenáča, ktorý má len štyri rámiky a na jar musí byť uteplený alebo ho zúžime na 4-ramiky, tak môže aj toto „slabé včelstvo“ pokojne prezimovať. V období hojnosti potravy môže ísť o slušné včelstvo, ktoré nemusí mať žiadny problém vojsť do rozvoja.
Keď je včelstvo na troch rámikoch a zazimovali sme ho na plný počet, jednoznačne ho treba zúžiť a utesniť nielen z vrchu a zospodu treba zasunúť podložku, ale je vhodné dať aj z boku uteplivky, ide o takzvané komorovanie. U silných rodín, keď v 10-rámikovom úli obsadajú 8-rámikov netreba nič robiť. Ale pri slabých včelách, keď ich neuteplíme, včelstvo nebude napredovať, respektíve veľmi pomaly a najskôr v júli bude na plný nadstavok. Čiže, ak by sme chceli dosiahnuť silné včelstvo aj zo „slabochov“ je to možné, ale bude to trvať a musíme ho jednoznačne utepliť. Vo všeobecnosti však neodporúčam zachraňovať včelstvá v objeme doslova hŕstky včiel, obsadajúce jeden-dva rámiky. Aj keď ich do tohto stavu mohli dostať aj chyby včelára, literatúra totiž uvádza, že 15 % včelstiev uhynie práve pre chybné postupy včelára.
Nezabudnime prihliadnuť na to, že keď odoberieme rámiky, musia mať dosť zásob. Môže sa totiž stať, že im odoberieme pri zužovaní zásoby a ostatnú im len rámiky s plodom a s niekoľkými venčekmi zásob. Jeden zásobný plást buď necháme v malom chumáči alebo ho dáme za prepážku a tak dávame ďalšie uteplivky. Nespoliehajme sa však len na to, pretože sú stále studené noci a dni a včely tam nemusia prejsť. Je už na včelárovi odhadnúť, aké včely sú schopné prežiť samy a aké nie.
AKO NA PLESNIVÉ PLÁSTY
Ak včelár natrafí na plesnivý plást v úli, jednoznačne ho treba vybrať a pleseň z neho odstrániť. Ak mal úľ nepriedušný vrchnák, čiže fóliu alebo nejaký Durofol, tak ho je potrebné spriedušniť a nahradiť materiálmi, ktoré dýchajú. Treba taktiež zúžiť včelstvo, aby sa pleseň ďalej netvorila v úli a aby sa voda nezrážala. Včely si totiž vedia obhospodarovať to, čo obsadajú, takže niekedy stačí zobrať jeden-dva krajné rámiky a problém je vyriešený.
Plesnivé rámiky alebo miesto, kde rámiky plesnivejú treba zavzdušniť, čiže vyberieme rámik- dva a necháme tam voľný priestor. Ak by sme tam dali napríklad uteplivku, väčšinou sa nám na tom mieste pleseň znova rýchlo objaví.
Hádzanie plesnivých plástov do ohňa, či vytápania nepovažujem za vhodný postup. Ak nejde o čierny rámik, zachovám si ho. Keď príde slnko, nechám ho na slnku a uskladňujem ho v suchom priestore bez vlhkosti. Keď ho chcem dať s odstupom času do úľa a sú na ňom ešte zbytky plesne, postriekam ho kyselinou mravčou. Vložím ho do úľa a včely si ho krásne vyčistia, miesta kde bola pleseň včely dokonale vyhryzú.
MATKY NEZHÁŇAJME HNEĎ NA JAR
Častou chybou najmä včelárov-začiatočníkov je, že pri jarných prehliadkach hľadajú matku a včely tak prichádzajú o teplo. Nehľadajme v tomto období matku, ale plod. Úle treba mať otvorené na nevyhnutne krátku dobu.
Každý včelár by si tiež mal rozmyslieť, či v tomto období dopĺňať matku, ak nemá žiadne k dispozícii. Je to obdobie kedy ich je na trhu málo a ceny sú vyššie. Najvhodnejšie je preto včelstvo bez matky spojiť s iným včelstvom. Keď včely hučia, plačú, nie je plod a sú bez matky, treba včelstvo zobrať a cez noviny ho spojiť so včelstvom s matkou. Včelstvo pôjde rýchlejšie do rozvoja, bude silné a akonáhle natiahne materské bunky, môže sa rozdeliť. Včelár tak získa nielen ďalšiu rodinu, ale vyhne sa aj riziku zabitia matky pri pridávaní novej matky a tým straty času a lietaviek, za čas, ktorý matku mať nebudú.
ZABEZPEČME SI NÁHRADNÉ NADSTAVKY A RÁMIKY
Veľmi častou chybou u začínajúcich včelárov je nedostatok náhradných nadstavkov. Keď začnú robiť ďalšie prehliadky včelstiev, je dobré mať náhradné nadstavky, do ktorých si vieme ukladať vybraté rámiky. A keď sa dostane jar do plnej fázy, je do čoho vytvárať odložence. S problémom „nedostatku nadstavkov“ sa stretávam najmä u mladých včelárov a najmä v období rojenia.
Zima je síce pokojom pre včelára, ale to neznamená, že ju môže zanedbať. Treba sa venovať dezinfekcii náradia i rámikov, ich drôtikovaniu a zabezpečovaniu medzistienok. Tak, aby sme mali všetko potrebné v sezóne po ruke a vyhli sme sa tak nielen stresu, ale aj ušetrili peniaze. Tomu všetkému predchádza kvalitná inventarizácia a prepočty našich individuálnych potrieb.
LIEČIŤ ČI NELIEČIŤ NA JAR?
Ja na jar neliečim. Niektorí včelári na jar liečia, väčšinou dlhodobými ekologickými nosičmi. Treba to však robiť uvážene, nie automaticky. Je to naozaj potrebné? Môže to byť kontraproduktívne, je to stres pre včely hneď od jari. Je to jednoznačne potrebné len vtedy, ak včelár minulý rok zaváhal a nepreliečil včelstvá dostatočne. Rozhodne však nedávajte liečivá proti klieštikovi bez toho, aby ste si skontrolovali, či a koľko klieštika vo včelstve máte. Nie je vždy potrebné liečiť bez rozmyslu len preto, lebo ostatní liečia. Ak som v minulom období preliečil v bezplodovom období a klieštik už nepadal, je liečenie na jar zbytočné až škodlivé. Sledujme svoje včelstvá a zamerajme sa na ich potreby. Každá včelnica ich totiž má o trochu iné.
Ing. Jaroslav Gasper, PhD.