História organizovaného včelárstva v Košiciach prednesená pri príležitosti 90-tych osláv vzniku Košickej ZO. 26. júla 2009.

Včelárstvo má u Slovákov starú a bohatú tradíciu. Rozšírenie včelárstva na Slovensku od pradávna dokumentujú i názvy obcí a osád a taktiež pečate (erby) niektorých obcí. V Košickom okrese je to obec „Včeláre“ pri Zádielskych Dvorníkoch. Obec Včeláre (predtým Mihiska) má pečať, ktorá pochádza z roku 1769. Znázorňuje ho klát vyrobený z kmeňa stromu, ktorý obletujú včely. Obyvatelia tejto obce sa včelárením zaoberali oddávna a ešte aj v 19. stor. obec vynikala v chove včiel. Podobnú pečať datovanú z r. 1780 má aj obec Šaca (v súčasnosti pričlenená ku Košiciam). Vidieť na nej včelí kôš upletený zo šašiny. Kôš obletuje niekoľko včiel. Nad košom je polkruhovitý nápis s latinským textom „Mens omnibus una“ (Buďme všetci jednej mysle). Pečať symbolizuje skutočnosť, že obyvatelia Šace boli vynikajúcimi včelármi. Takmer každý občan choval včely. Začiatkom 19. storočia si aj panstvo tejto obce zriadilo včelárstvo a i poddanské dávky vymáhalo v mede.

Dôkazom, že aj v našom kraji sa zaoberali ľudia brtníctvom, je nález zaveseného klátu na povraze oproti otvoru pre vyletovanie včiel zo stromu v obci Boliarov pri Košiciach. Objavil ho slovenský etnograf Rudolf Bednárik. Vieme, že takýto klát, niekedy opatrený aj klincami, sa vešal pred brť ako ochrana pred medveďmi. Keď chcel medveď brť vylúpiť, musel klát odhodiť, ten sa však vrátil do pôvodnej polohy a narazil do medveďa.

V Košiciach bol cech medovnikárov v 17 – 19 stor., spoločný cech sviečkárov a voskárov v 18-tom stor.
1. Do roku 1918

Prvá včelárska kniha vydaná v Košiciach bola od p. Jozefa Schihulszkého a to v r. 1817, kde sa písalo, že včely sa liahnu z vajíčok nakladených včelami robotnicami a vajíčka sú následne v bunkách oplodnené kráľovičom.

O fungovaní nejakej včelárskej organizácie v Košiciach do r. 1918 nemáme informácie. Môžeme sa len domnievať, že včelári sa stretávali v určitých obdobiach, možno mali aj vytvorený spolok, ale nenašli sa o tom žiadne záznamy. O Košiciach môžeme povedať len toľko, že v roku  1865 vznikol Hornouhorský záhradnícky spolok so sídlom v Košiciach, ktorý popri záhradníctve mal v programe predovšetkým rozvoj moderného včelárstva. Jeho činnosť sa rozprestierala na území stolíc abovsko-turnianskej, gemerskej, šarišskej, spišskej, zemplínskej, berežskej, a boršodskej. Chovateľom včiel v nov. 1880 dávali rady odborné články vo forme osobitnej prílohy pre včelárov a poľnohospodárov v Košických novinách. V r. 1880 bol založený „Poľnohospodársky spolok abovskej župy“, do ktorého patrili aj členovia z Košíc a v r. 1881 sa k nemu pripojila turnianska župa a dostal názov Abovsko-turnianskej župy. Uhorská vláda neschválila stanovy spolku, preto v roku 1885 zanikol. Máme ešte informáciu, že v r. 1899 v auguste sa mal v Košiciach konať celokrajinský kongres včelárov, na ktorom sa malo zúčastniť množstvo delegátov a uskutočniť sprievodné odborné podujatia po niekoľko dní. V tom čase tu prebiehal aj výcvik holubov.
2. Po roku 1918

Štátny prevrat v okt. 1918 zastihol včelárstvo v neutešenom stave. Nebolo slovenskej včelárskej organizácie, upadala včelárska prax. Preto české a moravské organizácie za pomoci Ministerstva poľnohospodárstva vyslali na Slovensko na pomoc pri zakladaní slovenskej včelárskej organizácie včelárskych odborníkov ako vládnych včelárskych expertov. 18 mája 1919 mal nastúpiť do organizačnej práce v obvode Košice a Užhorod expert Jozef Kozlík, redaktor „Moravskej včely“. Do 1. augusta 1919 bolo založených na Slov. 44 včelárskych spolkov. Medzi nimi aj v Košiciach. Aj keď podľa Mičietu, včelársky spolok v Košiciach vznikol v r. 1919 niekedy v júni-júli, my máme inf. iné. Začiatkom jesene r. 1918 bol vytvorený Spolok abovských včelárov, ktorý poskytoval odborné poradenstvo chovateľom včiel. Vyškolil učiteľov, ktorí na vidieku odovzdávali skúsenosti gazdom, ktorí sa rozhodli pre chov včiel. Pomoc poskytovali aj profesori Poľnohosp. školy v Košiciach. Prvé chovateľské výsledky prezentovali včelári na výstave v Košiciach v r. 1921, na ktorej bola aj poradenská činnosť pre všetkých záujemcov zo širokého okolia.  15 – 17. Augusta 1923 sa koná v Košiciach veľká celoštátna včelárska výstava spojená so zjazdom Zväzu Zemských ústredí spolkov včelárskych republiky Československej. Výstava sa konala v priestoroch štátnej strednej hospodárskej školy. Za funkcionárov ústredia boli aklamáciou na tri roky zvolení: za Starostu: Dr. Ján Gašperík, I. miestostarosta: Konrád Prát-riaditeľ Komenského ústavu Košice. Za členov výboru ústredia bol medzi inými zvolený aj Frant. Fejtek-záhradník z Košíc, z Komenského ústavu. Čestný diplom zemedelskej rady slovenskej dostali medzi inými aj Jozef Levandovský, št. učiteľ v Košiciach a Anton Honzík, pestún ústavu Komenského v Košiciach. Odmenu 300 Kč dostal aj Včelársky spolok v Košiciach a Karol Šeppl-vrchný inšpektor čsl. št.dráh v Košiciach. V decembrovom Včelári 1923 je uvedené, že podal prihlášku na odborného učiteľa včelárstva nejaký Ľudovít Pavel Sýkora, št. učiteľ Bardiov, župa Košická. Ako druhý Košičan sa prihlásil v januári 1924 na školenie za odborného učiteľa p. Eugen Lewandovský, št. učiteľ v Košiciach. Prvé odborné skúšky včelárske sa konali v Blave 24. a 25. marca 1924. Z 40-tich prihlásených sa dostavili 20-ti, za spôsobilých boli uznaní 15-ti. Z Košíc nebol uznaní nikto. Najbližšie ku Košiciam bol uznaní Michal Pomekáč zo Sp. Novej Vsi. 30 – 31. marca 1926 sa konal v Kysagu kurz na výrobu slamených nadstavkových úľov. Kurz bol pripravený správcom školy p. Ľudovítom Sýkorom. V tomto roku vznikli spolky v Kysagu a Jasove. Roku 1927 sa konal kurz pre výchovu matiek. Na kurz bolo prihlásených 14 ľudí, z Košíc boli prihlásení Gabriel K. Srnka odb. učiteľ a z Kysagu Ľ. Sýkora – správca. Vzorkový sklad včelárskych potrieb bol v Košiciach na hl. ul. č. 49. Košický spolok mal veľké problémy o čom svedčí list zo zemského ústredia včelárskych spolkov, v ktorom vyzývajú riad. vyššej hosp. školy v Košiciach Ľudevíta Sýkoru, agilného jednateľa včel. Spolku v Kysagu a G. Srnku odb. učiteľa z Košíc, aby boli nápomocní pri oživení včel. Spolku v Košiciach, ktorý zápasí so smrťou.

R. 1928 – do čas. Včelár píše „pán z Trebejova“ článok s názvom: Venujte väčšiu pozornosť nášmu východu. G. K. Srnka píše o hnilobe včelieho plodu a je mu udelený čestný diplom. 21.decembra sa uskutočnil kurz pre odborných učiteľov včelárstva, ktorú zložili okrem iných aj G.K.Srnka-odb. učiteľ z Košíc a Ľ.Sýkora z Kysagu.

R.1929 – Dr. Novacký píše, že plemenné včelstvá v Košiciach mali medný výťažok 7 kg oproti priemeru susedných včelínov 2 kg. Tiež píše, že sa zriaďuje nová oficiálna chovateľská stanica v Košiciach, kde svoju činnosť bude rozvíjať starý osvedčený pracovník na poli chovu matiek J.Srnka odborný učiteľ. G.K. Srnka – predseda vč. Spolku v Košiciach, píše o úspornom kŕmení včiel. Ľudevít P. Sýkora-správca a učiteľ v Kysagu,  viedol 1.dňový kurz výroby slamených úľov v Bardiove, tiež bol pozvaný na ustanovujúce VZ do Krompách kde pomáhal pri zakladaní spolku. 9. Mája podpredseda vč. Spolku pre Kysak a okolie Rudič z Trebejova, zvolal z vlastného popudu do svojho bytu záujemcov o včelárenie z Trebejova a Sokoľa. Na Zjazde slov. včelárov v Sp. Novej Vsi prednášal J. Sýkora: „Speňažovanie včelárskych výrobkov“. Organizátorom výstavy v Sp. Novej Vsi bol aj Sýkora, ktorý mal hneď pred vchodom na výstavište vystavený pozorovací úľ – trojak s mierou 38 x 32. Ľ. Sýkora správca školy v Kysaku dostal za vystavené predmety Zlatú medailu a Bronzovú medailu dostal aj vč. Spolok v Košiciach a G.K.Srnka.
Zoznam dopátraných funkcionárov:

Zoznam tajomníkov spolku v Košiciach v postupnosti ako nasledovali: Kollár Ján, Minčík, Jozef Ďurňák, Miroslav Staško, Ing. Jaroslav Gasper.

Zoznam predsedov: G.K.Srnka, prof. Malý, MVDr. Roško, Pavol Gaľaš, Ing. Štepánek, Miroslav Staško, Pavol Krupár, Eduard Grega.

                                                                     Vytvoril tajomník ZO SZV Košice Ing. Jaroslav Gasper