Tukové teliesko /TT/

Ruskí vedci v r. 1976 (Sadov) a opakovane r. 1984 (Gurjev, Stolbob, Vaskov) pridaním rádioaktívnych izotopov do krmiva napadnutých včiel klieštikom potvrdili, že klieštik sa živí hemolymfou včiel a plodu. Americký vedec Samuel Ramsey v r. 2018 pri pokusoch dokázal, že klieštiky kŕmené tukovými bunkami žili dlhšie a produkovali viac vajíčok ako tie , ktoré boli kŕmené len hemolymfou.

Keď sa prevalilo, že klieštik včelí sa primárne živí tukovým telieskom včely a len malým množstvom hemolymfy, veľa včelárov sa začalo zaujímať o TT. Veľa včelárov nevie čo je to tukové teleso /niekedy tukové teliesko alebo ináč aj tukovo bielkovinové teliesko/ a tiež nevedia na čo slúži.

Čo je to TT

TT je zásobárňa živín –tuk, cukry, bielkoviny-, je to funkčná analogia pečene a čiastočne aj tukového tkaniva u vyšších živočíchov. Je to voľné tkanivo pozostávajúce z buniek s veľkými jadrami. Je lalokovitej alebo pruhovitej štruktúry. Názov TT získalo podľa kvapôčok tuku obsiahnutých v jeho bunkách. Súčasťou TT sú aj exkrečné bunky ktoré nazývame oenocyty.

Kde sa nachádza TT

TT vyplňuje abdomen (bruško) i thorax (hrudník) včely a zasahuje aj do hlavy a končatín. V brušku vytvára vrstvy pod pokožkou a čiastočne tukom obaľuje aj tráviace ústroje Pokrýva všetky vnútorné orgány a vnútorné steny tela včely. TT obklopuje zažívací trakt a leží pod kutikulou.

Štádiá rozvinutia TT

mladá larva staršia larva imágo
1 – tukové bunky 2 – oenocyty

Larva včely

Všetky voľné priestory telovej dutiny larvy sú tukovým telesom. Larvičky, kt. práve vyšli z vajíčka nemajú veľké množstvo tukových buniek a sú ešte malé bez rezervných látok. Množstvo i veľkosť tukových buniek sa veľmi rýchlo zvyšuje. Bunky sú položené tesne jedna vedľa druhej a rýchlo kumulujú zásobné látky. Do nástupu metamorfózy TT predstavuje jedinečný orgán. Potom sa tukové bunky voľne pohybujú v hemolymfe lariev až do štádia kukly.

Vznik TT

Pri trávení (zo zložitých látok vznikajú látky jednoduchšie) a zažívaní (vzniklé jednoduché látky prechádzajú stenami žalúdka do tela) sa výživné látky hemolymfou roznášajú k jednotlivým orgánom tkanivám k vykonávaniu životných činností. Prebytočné látky sa ukladajú ako látky rezervné – zásobné, vo forme TT.

Novotná (VÚVč. LH, 1976) laboratórymi pokusmi zistila, rozdiely vo veľkosti TT pri mladých včelách kŕmených peľom v závislosti od veku a kvality peľovej výživy.
Malychin (UA, 2012) tvrdí, že TT sa formuje v čase larválneho štádia a nie pri požívaní peľu mladými včelami. V čase bezplodového obdobia včely peľ nepožívajú a aj napriek tomu sú dlhoveké. Prítomnosť larvičiek je hlavným stimulom pre požívanie peľu včelami aby sa mohla v žľazách tvoriť materská kašička.

Z toho dedukujeme, že hlavná časť TT sa tvorí v larválnom štádiu včely. Ak sa v tomto období vývinu nedostáva larvám patričná výživa, už sa to nedá dobehnúť vo fáze imága. Mladé včely si dokážu vytvoriť TT len v obmedzenom množstve.

Tukové teleso je najviac vyvinuté u tých robotníc, ktoré sa vyliahli koncom vegetačného obdobia. Tukové teleso je dobre vyvinuté aj u matky. Trúdy ho majú zakrpatené.

Funkcia TT

Úlohou buniek tukového telesa je nahromadiť prebytočné výživné látky z krvi. Tieto látky sa využívajú pri činnosti žliaz, najmä pri tvorbe vosku, pri vylučovaní kŕmnej kašičky u mladých včiel, pri tvorbe vajíčok u matky a pri ochrane proti hladu. V zimnom období a studenom počasí poskytuje tukové teleso včelám tepelnú ochranu. Larva počas zakuklenia, keď neprijíma nijakú potravu, využíva zásoby TT na metamorfózu. V tomto vývojovom štádiu, tukového telesa nápadne ubúda. Hlavná úloha TT lariev je syntetizovať a ukladať rezervy pre rast a zvliekanie, pre obdobie vývoja kukly.

V TT prebiehajú všetky dôležité metabolické deje. Je to metabolicky aktívny orgán, pretože zaisťuje veľkú styčnú plochu s hemolymfou. Fagocyty so strávenými mikroorganizmami sú schopné bezprostredne sa prichytiť k tukovým bunkám, čo stimuluje syntézu antimikrobiálnych peptidov , hlavne defenzínu 2, ktorý má veľký význam z hľadiska individuálnej imunity včiel.

TT má dve hlavné úlohy – syntéza a sekrécia a ukladanie rezerv a ich mobilizácia.
V TT sa syntetizuje (tvorí) celá rada významných látok
– zásobné proteíny, ktoré sa hromadia v hemolymfe – vitellogenin – samičí glykolipoprotein transportovaný do ovárií, kde sa hromadí ako vitellin(podstatná súčasť žĺtka) a vyživuje vyvíjajúce sa embryo
– lipoproteíny – ich funkciou je transport hydrofóbnych molekúl hemolymfou – – hemoglobin – proteín s funkciou prenosu kyslíka

TT hraje dôležitú úlohu tiež v metabolizme cukrov. Hlavným hmyzím cukrom je neredukujúci disacharid – trehalóza. Jej fyziologický význam spočíva v transportnej funkcii , pretože umožňuje transport glukózy z čreva do hemolymfy tým, že udržuje v hemolymfe difúzny gradient nutný pre tento prechod.

TT a fyziologia včiel

Dĺžka života robotníc závisí od výživy peľom v larválnom štádiu, v mladom veku imága a od druhu prác v čase imága. Pre zabezpečenie strednej dĺžky života včiel stačí, aby prvé dva týždne požívali peľ. Vtedy sa dožívajú v letnom období 20 – 40 dní, no nie viac ako 6 týždňov. Čím kratšia perióda je úľovej včely tým je menšia priemerná dĺžka života. Nízka zberateľská činnosť v letnej perióde predlžuje život a vysoká ho skracuje. Čiže sa určuje taktiež obdobím vybehnutia včely z bunky. Keď včely vybehnú z bunky v marci budú žiť priemerne 30 dní, v júni sa to skracuje na niekoľko dní a v júli žijú ešte kratšie.
Zimné včely žijú 220 – 285 dní. Liahnu sa v neskorom lete. Obdobie liahnutia zimných včiel varíruje od rodiny k rodine a z roka na rok. Na zimné včely majú veľký vplyv podmienky počasia a znášky, zmenšenie rozlohy plodu a dĺžka dňa. Matky žijú 4 – 6 rokov, trúdy priemerne 23 dní, nejaká časť sa dožíva až 40 dní.

Pre zimné včely je charakteristické väčšie množstvom bielkovín v bunkách TT ako zásobných látok. Skoro na jar sa tieto látky mobilizujú a vstupujú do hypofaryngeálnych žliaz a využijú sa na výživu plodu. Tvorba veľkých zásob tuku a bielkovín zimných včiel je stimulovaná zvýšenou potrebou peľu koncom leta a na jeseň. S týmto je spojené, že jedince jesennej generácie majú 2 – 2,5 x viac rozvinuté TT ako včely letnej generácie.

Stupeň rozvinutia TT ako aj hltanových žliaz určuje fyziologický stav jesenných včiel, ich pripravenosť k dlhej zimnej perióde. Medzi dĺžkou života a stupňom rozvoja TT je priama úmera. Včely v procese prípravy na zimovanie ostanú fyziologicky mladé. Majú silne vyvinuté hltanové žľazy i TT. Je to spôsobené špeciálnymi podmienkami výchovy plodu, pestrou výživou peľom a čiastočným alebo úplným upustením prác, konaným v tomto období.

Záver

Poznanie dôležitosti TT je veľmi významné z hľadiska súčasných výpadkov včelstiev. A správnou výživou a ošetrovaním včelstiev, môžeme pomôcť včelám k vytvoreniu vysoko rozvinutého TT, ktoré zvyšuje individuálnu imunitu každej včely, čím sa zvyšuje imunita celého včelstva.