Matky sa pária na zhromaždištiach trúdov vo výške 14 – 22 metrov. Vo výške menšej ako 10 metrov sa trúdy o matky nezaujímajú. Na párenie môžu matky a trúdy lietať od včelnice na vzdialenosť do 5-6 km. Niektorá literatúra píše, že matky len do vzdialenosti päť km. Teda rádius letu majú päť kilometrov.

 Celý proces párenia prebieha vo vzduchu mimo úľa. Trúdy sú pohlavne zrelé, teda schopné párenia 8 až 14 dní po opustení bunky. Ak je vonku teplo vykonávajú niekoľko výletov, pričom vzdialenosť od úľa môže byť štyri kilometre. Matky sa zväčša pária s nepríbuznými trúdmi. Keď je pekné počasie z úľa vylietajú tiež mladé matky. Dosahujú vek 3-5 dní a vykonávajú orientačné prelety na oboznámenie sa s úľom, letáčom a polohou.

Na siedmy až 10. deň vyletujú matky na páriace prelety. Páriaci výlet trvá do 20 minút. Ak je zlé počasie, matky môžu vylietať na párenie o niekoľko dní neskôr. Pária sa v čase najvyššej dennej teploty v rámci dňa. Teplota by mala byť minimálne 25 °C. Matky vykonávajú páriace prelety raz až dvakrát, málokedy viackrát. Priemerne sa matka pári s ôsmimi trúdmi. Počas párenia matka nezatvára žihadlovú komoru, aby odpadol kopulačný orgán trúda. Keď sa spári s posledným trúdom, vtedy zatvorí žihadlovú komoru. A letí domov aj so znakom, že bola spárená. Reč je o bielom znamienku, ktoré vidno v pošve. O niekoľko hodín sa matke v úli toto znamienko odstráni.

MATKY SI PRI PÁRENÍ NEKONKURUJÚ

Matka podľa literatúry dosahuje pohlavnú dospelosť vo veku päť dní po vybehnutí z bunky. Na to či je schopná matka sa páriť, veľmi vplýva počasie a hlavne teplota. Matka sa po vybehnutí z bunky venuje ostatným materským bunkám a matkám a sama sa kŕmi medom, je svetloplachá, skrýva sa do tmy po otvorení úľa a čulo behá po včelách a po celom úli. Na piaty deň života sa okolo matky objaví suita včiel, ktoré ju olizujú a ohmatávajú tykadlami. Je možné pozorovať kŕčovité, zvieravé pohyby bruška a matka otvára kloakálny otvor. Matka si trie bruško nôžkami, málo sa pohybuje, zväčša len stojí. Ak sa pohne, ide za ňou aj suita včiel. Tesne pred vyletením matky z úľa na páriaci prelet sa vzrušené včely vyhrnú na letáč s vychlípenými vonnými zľazami a ventilujú vzduch. Tento znak je typický a je pre včelára znakom, že matka za krátky čas vyjde von z úľa.

Nikto ešte nespozoroval konkurenciu medzi matkami pri párení. Keďže sa matky pária vo vzduchu na voľnom priestranstve a nie v úli pod ochranou včiel, matky sa plne sústredia na vyhľadanie trúdieho zhromaždišťa a dostatočného oplodnenia, respektíve zberu spermií. Aj dávku medu v medovom vačku majú len na určitý čas a tam vonku ich čaká aj veľa rizík ako sú vtáky, vzdialenosť trúdieho zhromaždišťa od úľa, náhla zmena počasia. Matky si konkurujú v úli, kde v rámci jedného včelieho spoločenstva môže byť iba jedna matka.

Zo začiatku sa predpokladalo, že matka sa spári s jedným trúdom. Nasvedčovalo tomu aj pozorovanie oplodňovacieho znamienka v pošve matky po vrátení sa z páriaceho preletu. Jedno oplodňovacie znamienko zapchá matke pošvu, takže sa pári iba s jedným trúdom. V roku 1951 prišiel Trjasko s myšlienkou, že matka sa pári s niekoľkými trúdmi.

Bratia Ruttnerovci robili pokusy na ostrove Vulcano (pri Sicílii) kde doniesli niekoľko rôznych poddruhov včely medonosnej a zistili, že z oplodnených vajíčok sa liahlo potomstvo s rôznymi morfometrickými znakmi (farba tergitov). Bol to dôkaz, že matka sa spárila s trúdmi rôznych poddruhov. Dnes je už dokázané, že matka sa pári viacerými trúdmi (päť až 15) a dokonca môže vylietať na párenie aj viackrát. Predpokladá sa, že matka je spokojná (dostatočne spárená) až keď má do určitej miery naplnené vajcovody ejakulátom. A to rozhoduje o tom, či ešte sa bude páriť alebo nie.

Fenomén uskladnenia cudzích buniek sa zabezpečuje komplexom faktorov – sterilným prenosom spermatozoidov priamo z genitálií trúda do genitálií matky, výživou spermatozoidov, kyslík sa dopravuje cez trachey semenného vačku a zásobovaním spermatozoidov výživnými látkami z prídavných žliaz. Podľa Cohna (1918) a Flandersena (1939) sú spermatozoidy uložené v semennom vačku udržiavané v nečinnosti oxidom uhličitým, ktorý sami produkujú. Nie je dokázané ani vylúčené, žeby sa nesprávnou výživou až hladovaním matky znížila kvalita uskladnených spermií. Nevieme to zatiaľ potvrdiť ani vylúčiť.

SPÁRENÍM NEDOCHÁDZA K OPLODNENIU

Trúdy lietajú vo výške asi 12 metrov a združujú sa na konkrétnych miestach. Páriace sa matky vylučujú sekrét so špecifickou arómou, ktorá priťahuje trúdy. Párenie neprebieha nad vodnými plochami. Pri párení totiž matky aj trúdy padajú na zem. Ak by to bolo nad vodou, utopili by sa.
Sperma sa u trúdov zhromažďuje v špeciálnych komôrkach a počas párenia pod tlakom vstupuje do špeciálneho kanála, dosiahne ejakulačný kanál a odtiaľ putuje do vajcovodov. Prídavné žľazy vylučujú aj hlien, ktorý pomáha spermiám pri pohybe – prechode do semenného vačku.

Pri párení sa spermie dostávajú do párových vajcovodov a potom časť vyteká von a časť z nich vniká do semenného vačku. Ak semenný vačok nie je dostatočne plný matka vylieta na ďalšie párenie. Do spermatéky sa vojde približne sedem miliónov spermií. Ak sa matka nespári do 35 dní, stráca schopnosť párenia a bude trúdokladná.

Pri včelích matkách, na rozdiel od vyšších živočíchov, u ktorých je párenie spojené s oplodnením, uplynie čas medzi spárením a oplodnením. Spárením matky s trúdmi ešte nedochádza k oplodneniu. Aj keď včelári spárenej matke hovoria, že je oplodnená, správnejšie je, že sa oplodňujú vajíčka. Pri vyšších živočíchoch začínajú vajíčka vývin až po ich oplodnení. Pri včelích matkách sa vajíčka vyvíjajú skôr ako sa oplodnia. Po spárení matky sa sperma z vajcovodov dostáva naspäť do pošvy a von do prostredia. Len asi 10 % spermy z vajcovodov prenikne do spermatéky matky. Pri kladení matky prechádza vajíčko vajcovodom, dosiahne otvor vývodu semenného vačku a matka reflexne uvoľní malé množstvo výlučku zo spermatéky zmiešaného s aktívnymi spermatozoidmi. Spermia vojde do vajíčka cez drobný otvor tzv. mikrospyle a splynutím jej jadra s jadrom vajíčka nastáva oplodnenie.

Z neoplodnených vajíčok sa vyvíjajú trúdy. Pri párení matka prijíma spermie, ktoré využíva až neskôr na oplodnenie vajíčok, z ktorých sa liahnu matky a včely.

Matka, ktorá sa chce páriť, má počas letu otvorenú žihadlovú komoru a tak láka trúdov. Nie je nikde popísané, žeby si matka sama dokázala selektovať, s ktorým trúdom bude kopulovať – nechá  otvorenú žihadlovú komoru, a s ktorým nie – uzavrie žihadlovú komoru. Hypoteticky by to bolo možné,  ale prakticky a overené už aj pozorovaním párení matiek s trúdmi, ide o nepravdepodobné až nemožné riešenie. Za matkou letí „roj“ trúdov, v rámci ktorého sa pri kopulácii na matke vystrieda trúd s takou rýchlosťou, že matka nemá čas na ich selekciu. Takže matka si neselektuje trúdov na trúďom zhromaždišti.

Matka, ktorá sa už nechce páriť, odlieta zo zhromaždišťa trúdov a to tak, že zníži alebo zvýši výšku letu, v ktorej už trúdy stratia o ňu záujem. Druhou možnosťou je, že matka môže selektovať trúdie zhromaždištia, ak sa nachádzajú blízko seba. Ale ani tu nemáme urobený výskum, či by matka mohla selektovať trúdie zhromaždištia podľa počtu trúdov na jednotlivých zhromaždištiach alebo podľa niečoho iného. Tiež sa nedá vylúčiť, že matka môže preletieť z jedného trúdieho zhromaždišťa na druhé, čiže sa môže páriť na viacerých trúdích zhromaždiskách.

BOJ O BUDÚCNOSŤ GÉNOV VYHRÁVAJÚ NAJŠIKOVNEJŠÍ

Trúdy na trúdích zhromaždištiach sa predovšetkým sústreďujú na hľadanie a oplodnenie matky. Počas prenasledovania rujnej matky trúdy medzi sebou nebojujú, ale snažia sa jeden druhého predbehnúť, aby mohli kopulovať s matkou. Je možné, že pri tom do seba aj zavadia a buchnú. Zatiaľ čo jeden trúd práve kopuluje, už sa tlačia ďalšie trúdy na miesto ešte kopulujúceho trúda. Takže konkurencia je tam veľká a ide o šikovnosť a fyzickú zdatnosť trúda, či sa mu podarí kopulovať alebo nie. Vyplýva z toho, že trúdy medzi sebou nebojujú priamo, ale súťažia, kto bude rýchlejší a tým pádom úspešnejší. Dá sa vyvodiť záver, že absentuje akékoľvek agresívne správanie voči konkurentom, či už v úli alebo mimo úľa.

Kvalitu trúdov v prvom rade kontroluje príroda. Trúdy, ktoré sú nedoživené alebo poškodené chorobami v drvivej väčšine nie sú schopné ani párenia. Ak sú aj schopné párenia, nemajú kondíciu na to, aby predbehli v procese súťaženia o dobehnutie matky, tie zdravé plnohodnotné trúdy.

Kvalita spermy môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi, vrátane výživy a celkového zdravia trúdov. Spermie musia byť životaschopné a pohyblivé, aby mohli úspešne oplodniť vajíčka matky. Na kvalitu spermy a teda aj schopnosť oplodnenia vajíčok môže mať vplyv teplota počas larválneho štádia, aj po vybehnutí trúda z bunky, taktiež pesticídy. V súčasnosti sa propagujú rôzne formy neprirodzeného prehrievania včiel, plodu aj úľov v boji proti Varroa. Nevieme aký to môže mať vplyv na kvalitu spermií. Aj medzi trúdmi sú rozdiely v objeme a množstve spermatozoidov. Vidno to pri technickej inseminácii.

Párenie vo vzduchu sa nedá kontrolovať. Preto sa pri selekcii robia trúdie bariéry, ktoré zabezpečia hromadný výber a čistokrvný chov. Vyberú sa trúdie včelstvá na jar, ktoré majú najlepšie vlastnosti a pre intenzívnu výrobu trúdov je potrebné, aby mali dostatočné množstvo krmu (bielkoviny aj glycidy) kvalitné uteplenie úľa a vložené trúdie plásty. Vyberajú sa nie viac ako päť trúdích včelstiev, z ktorých vyjde do 3 000 trúdov. Je to nevyhnutné aby matka našla vhodného partnera. Inak pri pátraní po trúdoch môže odletieť na inú paseku a tým sa stratí zmysel plemenárskej práce. Ak sa matky dobre spária, včely trúdy z úľa vyženú, niekedy už na konci leta, podľa toho či je znáška alebo nie.

VÝSKUM ÚSPEŠNOSTI OPLODNENIA

Ústav včelárstva v Liptovskom Hrádku mal v rokoch 2021 a 2022 mieru úspešnej oplodnenosti 70,6 % a 86,36 % na izolovanej oplodňovacej stanici v Liptovskom Jáne v nadmorskej výške 1 300 metrov. Takáto oplodnenosť matiek je aj na iných lokalitách SR.

Tieto čísla môžeme v dlhodobom horizonte považovať za priemerné. Sú roky – obdobia, keď sa percento oplodnenosti blíži ku 100-percentám. A naopak, keď nedosahuje ani 50 %. Včelári tomu hovoria, že „sa zle oplodňujú matky“.

Úspešnosť oplodnenia matiek závisí predovšetkým od ročného obdobia – jar, leto, jeseň, od aktuálneho počasia – teplota, vietor, dážď, od početnosti zrelých trúdov v danej lokalite, od vzdialenosti k trúdiemu zhromaždišťu, od nadmorskej výšky, od pozície úľov ku svetovým stranám a k slnku.

Okrem toho nesmieme zabúdať ani na riziko predátorov v podobe hmyzožravého vtáctva. Problém vtáctva nie je na trúdích zhromaždištiach, ale priamo na včelnici. Ak sa na včelnici zdržujú veľké množstvá strakošov alebo včelárikov zlatých, môže to byť problém. Pri lastovičkách to nevieme potvrdiť. Ja osobne som mal včely pri nefunkčnej maštali kde hniezdilo väčšie množstvo belorítok a nezaznamenal som žiadny väčší výpadok matiek ako na iných lokalitách.

Ing. Jaroslav Gasper, PhD.

Ústav včelárstva, Liptovský Hrádok

 

LITERATÚRA U AUTORA

PRIRODZENÉ PÁRENIE

VÝHODY:

– len tí najsilnejší a najschopnejší sa pária s matkou

– na páriaci prelet ide len kvalitná dobre živená matka- neduživé matky, neschopné letu hynú pred úľom

– je to prirodzený spôsob párenia za najvhodnejších prírodných podmienok

– v porovnaní s insemináciou je lacný spôsob oplodnenia matky

NEVÝHODY:

– v čase nepriaznivého počasia, ktoré trvá dlhšiu dobu nemožnosť párenia

– riziká strát pri preletoch – predátori + náhla zmena počasia

– nemožnosť alebo veľká obtiažnosť (oplodňovacie stanice) pri kontrolovanom párení – nepoznáme otca, resp, matku trúdov

– možnosť párenia sa matiek s trúdmi, ktoré nemajú spermu alebo veľmi málo

INSEMINÁCIA

VÝHODY:

– kontrola párenia a z toho vyplývajúce ďalšie výhody – udržanie línie, rýchlejšia kombinácií vlastností…..

– straty matiek pri párení pri preletoch sa vylúčia

– vieme množstvo spermy koľko dáme do matky

– nezávislosť od počasia

NEVÝHODY:

– vyššie náklady pri zaobstaraní potrebného príslušenstva

– potreba učiť sa inseminovať – venovať čas

– náročné na prípravu

– potrebná izolácia matiek aj trúdov