CCD – colony collapse disorder

CCD sa pomenúva viacerými názvami ale najčastejšie používaný je „hromadné výpadky včelstiev“. Doteraz sme mysleli, že CCD sa týka len krajín nachádzajúcich sa na západ od SR. Aj keď u nás nie sú štatisticky vykazované úbytky včelstiev nemali by sme si myslieť, že nás sa to netýka.

Zima 2013 – 2014 a priebeh počasia a prírody v roku 2014 preveril včelárov v niektorých lokalitách SR . Sú hlásené veľké výpadky včelstiev z viacerých miest SR. Pri syndróme CCD včelári najčastejšie uvádzajú symptómy:

– opustený úľ so zásobami (ak ich včely nevyrabovali) alebo bez zásob

– hŕstka včiel v úli s matkou

– rabovka na včelnici (nevyvolaná chybou včelára)

Pri ďalších úkonoch sa zistí prítomnosť sprievodných ochorení (virózy, nozematóza)

Zimné obdobie 2013 – 2014 bolo krátke a hlavne veľmi mierne. Matky sa výdatne rozplodovali veľmi skoro a niektorí včelári dokonca tvrdili, že matky plodovali celú zimu?! Ak by to bola pravda, bol by to prvý vážny faktor vzniku CCD a bolo by dobré upraviť metodiku ošetrovania proti klieštikovi v rokoch keď je vysoký predpoklad, že matky neprestali plodovať a v úľoch je počas celého roka zaviečkovaný plod. Fumigácia a aerosolovanie zasahuje len klieštika, ktorý nie je pod viečkom. Včelstvá tým, že sa prudko rozplodovali veľmi skoro (január, február), mali aj veľkú spotrebu zásob. Koncom apríla a v máji niektoré včelstvá trpeli nedostatkom zásob. To je druhý faktor vzniku CCD. Ak si to včelári nevšimli, dochádzalo k prvým poškodeniam včelstiev. Boli hlásené prvé zoslabnutia včelstiev. Na návšteve u jedného včelára ktorému zoslabli včelstvá a uhynul zaviečkovaný plod, bol zistený akútny nedostatok zásob. Zimné včely vypadli a nemal kto zahrievať  a ošetrovať plod. Včelár nevedel pochopiť, že je potrebné kŕmiť včely v máji. V júni pozornejší včelári zbadali rýchlejší nárast klieštika na včelách. V júli a v auguste keď sa tvorila dlhoveká generácia včiel bolo na plode viacej klieštika ako po minulé roky. Zvlášť u tých včelárov bolo na robotníčom plode viacej klieštika, ktorí nepoužívajú trúdie plásty. Tieto fakty prispievali k vzniku CCD. Tieto činitele vedúce k vzniku CCD neboli zisťované na celom SR an block. Napr. včelári na Liptove nemali väčšie problémy ako po iné roky.

Tým, že bolo daždivé a chladné počasie v období keď sa zakladala zimná generácia včiel (august) bol aj deficit peľu v úli. Včelári v inkriminovaných bezznáškových oblastiach dodávali glycidové zásoby do včelstiev buď roztokom sacharózy, invertom (apiinvert) alebo cestom (apifondou). Na väčšine územia SR bolo menej plodu ako v iných bežných rokoch, keď je nejaká aspoň podnecovacia znáška. Na menšej rozlohe plodu sa kumuluje viac klieštika a zároveň je aj viac klieštika na včelách. Bežne uvádzaný pomer 20 % klieštika na včelách a 80 % klieštika na plode, neplatí vždy, všade a za všetkých možných extrémov počasia a u všetkých včelstiev na včelnici paušálne a pri rôznych pomeroch zaviečkovaný plod verzus množstvo včiel.

Ak zistíme nadmerné množstvo klieštika v úli môžeme sa pokúsiť zachrániť včelstvo použitím akaricídu s účinnou látkou amitraz. Samozrejme, pokiaľ sú veľké rozlohy plodu a plánujeme ešte vytáčať aj med, neodporúčam použiť prípravky na báze amitrazu, aby sa nekontaminoval med a pri veľkých rozlohách plodu sa účinnosť amitrazu na klieštika znižuje. Použitie amitrazu v tomto období má tiež význam, keď včelár nájde včelstvo s klinickými príznakmi poškodenia klieštikom včelím, pokiaľ nemá k dispozícii iné liečivo. Takto môže ešte zachrániť včelstvo. Tí včelári, ktorý tak urobili si včely zachránili. Ostatní, ktorí čakali na vybehnutie posledného plodu o včelstvá prišli.

Najdôležitejšia a najúčinnejšia pomoc pred CCD je prevencia. Prevencia spočíva v dodaní zásob v čase bezznáškového obdobia a to aj peľových, odoberanie zaviečkovaných trúdích plástov a to zvlášť po letnom slnovrate koncom júna a v júli, vo vytváraní zmetencov, odložencov a preletákov. Nezanedbateľný  je odchov a uprednostňovanie matiek zo včelstiev s prejavmi vysokej zdravotnej odolnosti. Rovnako používanie organických kyselín. Sú včelári, ktorí majú vypracovanú a rokmi overenú svoju metodiku ošetrovania včelstiev proti klieštikovi pomocou organických kyselín a sú s ňou spokojní. Proti tomu nemám najmenšej námietky. Čím skorej diagnostikujeme zvýšenie ohrozenia faktormi CCD, tým je väčšia šanca na záchranu včelstva.

Včelár si až vtedy uvedomí dôležitosť prevencie až keď sa ho výpadky včelstiev osobne významne dotknú.

Pri používaní povolených prípravkov proti klieštikovi treba dodržiavať návod na použitie. Varidol sa používa na  ošetrenie včelstiev napadnutých alebo podozrivých z napadnutia Varroa destructor v dobe, keď sú včelstvá bez plodu alebo majú malú plochu zaviečkovaného plodu. Použitie od 1. októbra do 15. apríla. Pri Avartine je v návode napísané, že nepreniká účinná látka k zaviečkovanému plodu, liečenie sa má urobiť v čase bezletovosti včiel a do teploty + 10°C a po vytočení medu a odobratí všetkých včelích produktov. Varidol aj Avartin majú účinnú látku amitraz.

Ďalšie povolené liečivo je Gabon PF 90 s účinnou látkou fluvalinát s 90 mg na jeden prúžok. Tento prípravok sa môže používať vo včelstvách aj keď je v úli zaviečkovaný plod ale nesmie byť vo včelstve med určený na ľudský konzum. Ústav včelárstva Liptovský Hrádok otestoval prípravok Apistan, kde je fluvalinátu 800 mg na jeden pásik a zistila sa účinnosť prípravku 40 %. Dávam na zváženie každému včelárovi či použije v lete prípravok proti klieštikovi s fluvalinátom (Gabon PF 90), ktorý sa používa ako dlhodobý nosič tejto látky (24 dní v úli). Na Braulu coeca (včeliarka obyčajná) sú akaricídne prípravky s účinnou látkou fluvalinát stále vysoko účinné.

Sme v druhej polovičke decembra( písaný tento článok) a ešte zima neprišla. Ak by bol priebeh zimy 2014 – 2015 rovnaký ako 2013 – 2014 mali by sa včelári, ktorých postihli výpadky poučiť na vlastných chybách a ostatní by nemali si myslieť: „však mňa sa to netýka“.

Prajem v r. 2015 veľa znáškových dní počas celého roku a žiadne CCD.

Jaroslav Gasper